Eva Cíbiková
Čo do nového roku? Predsavzatia?
Je tu Silvester. Čas rekapitulácií, štatistík, záverov... Čas prianí a predsavzatí. Aj ja som premýšľala... Predsavzatie? Čo? Aké? A ... má to vôbec zmysel? - možno nie... ale možno aj áno.
Som človiečik v Božom svete, ktorý nechce osloviť tisíce... Som len maličké stvorenie, ktoré sa túži podeliť o svoje zážitky, dojmy, radosti i starosti :) Zoznam autorových rubrík: Myšlienky všedných dní, Z diania v mojom okolí, Súkromné, Nezaradené
Je tu Silvester. Čas rekapitulácií, štatistík, záverov... Čas prianí a predsavzatí. Aj ja som premýšľala... Predsavzatie? Čo? Aké? A ... má to vôbec zmysel? - možno nie... ale možno aj áno.
V rámci mojej vysokoškolskej seminárnej práce som pred časom navštívila špeciálnu školu internátnu. A na úžasné zážitky tohto dňa tak skoro nezabudnem. Hlavne na Kristiána... A na to, že maličkosti nemusia byť vždy maličkosťami.
Vlak zastavuje v stanici. Práve chytám kľučku dverí, aby som ich otvorila, keď tu zrazu... "Si šikulka!" - počujem spoza svojho chrbta. Neobzerám sa však, iba sa pousmejem, pretože viem, že daný kompliment nepatril mne... Napriek tomu ma tieto slová zahriali pri srdci...
Je týždeň po Veľkej noci. Mnohí sa už opäť zabehli do stereotypu všedných dní... Ja však Veľkou nocou žijem stále. Čím boli veľkonočné sviatky pre vás? Azda len ďalšími sviatkami stresu, zhonu a jarného upratovania? Alebo oslavou príchodu jari? Časom, kedy ste si užili voľno? Či obdobím uplatňovania najrôznejších tradícií a zvykov? Pre mňa však znamenali oveľa viac...
Minulý týždeň bol sviatok sv. Jozefa - vzoru všetkých otcov, mužov... O tomto mužovi hovoril vo štvrtok vo svojej kázni aj istý kňaz. Okrem iného však vyslovil jednu myšlienku...
Je obdobie pôstu. Čas, kedy sa my - veriaci pripravujeme na najväčšie sviatky roka - na Veľkú Noc. V mnohých kostoloch sa ľudia stretávajú pri modlitbe Krížovej cesty. Podobnou krížovou cestou, akou kvôli nám prešiel Ježiš Kristus, kráčame počas svojho života aj my...
V duchu tejto výzvy sa niesol 14. ročník každoročného víkendového stretnutia mladých On je živý, ktorého organizátorom je Komunita Emanuel a ktoré sa konalo v dňoch 30.1. – 1.2. v mestskej hale na Klokočíne v Nitre...
Skúsme byť ďúrkou v búrke! - takto začal jednu zo svojich kázní istý saleziánsky kňaz na utorkovej mládežke v oratku v Žiline. Čo to znamená?
V duchu tohto motta sa niesol tohtoročný 14. ročník Dobrej noviny - koledovania detí, ktoré sa týmto snažia pomôcť svojim rovesníkom v ďalekej Afrike. Tento rok sa Dobrá novina doniesla aj do našej obce. A ľudia ukázali, že majú obrovské srdce...
Niekedy sú hrozní... Povedia mi aj to, čo by nemuseli. A občas až odporne úprimne... Vtedy by som ich najradšej poslala... niekam veľmi, véééľmi ďaleko. Aspoň do Kuvajtu - žuvačky okopávať :). Ale inokedy - teda väčšinou - som rada, že ich mám, že sú tu - pri mne, že ma majú radi... Alebo sa tak aspoň tvária... a v tom prípade sú úžasní herci :) = MOJI PRIATELIA.
Opäť sa blíži... Opäť príde... SVETLO – do tmy našej Zeme. Presne ako pred viac ako 2000 rokmi kdesi tam... v betlehemskej maštaľke...
Dnešná doba je často charakterizovaná ako uponáhľaná, rýchla... My – ľudia sa často až príliš podobáme mravcom, ktorí len behajú, pracujú a naháňajú sa za rôznymi vecami. Pritom ani nevieme, že sa tým oberáme o krásu prítomného okamihu... Výborne to opisuje nasledovný príbeh /zdroj – internet/:
V istom časopise bola uverejnená anketa, v ktorej sa pýtali detí, čo to je LÁSKA... ako by vysvetlili toto slovo. Ich odpovede sú nádherné... Myslím, že nikto z dospelých by to nevysvetlil jednoduchšie a krajšie. Tu sú niektoré z ich výrokov...
MAMA... TATO... – slová, ktoré takmer každý z nás vyslovil ako svoje prvé. Mama... tato... – slová, ktoré ma napĺňajú pokojom, šťastím a pocitom bezpečia. Mama... tato... – najdôležitejší ľudia v mojom živote... Dávam im to však patrične najavo...?