Ľudia moji, tak zas je to tu!

Autor: Eva Cíbiková | 2.1.2011 o 11:10 | Karma článku: 2,62 | Prečítané:  1014x

Áno... správne myslíte, keď myslíte, že tým myslím nový rok :). Prišiel - očakávaný, ospevovaný, "šťastný a veselý" nový rok; rok, na ktorý každý hľadí optimisticky, s novými silami a odhodlaniami a s novou nádejou... (čo na tom, že presne takto to bolo aj pred 365 dňami :))

Hej, aj pred rokom sme sa takto "nádejali"... A teraz, na konci roka, mnohí si prajú, nech ten ďalší je lepší, krajší, radostnejší, pokojnejší...

Ľudia milení, a aký bol ten uplynulý? Bol naozaj až taký hrozný?... hovorí sa, že každý mal v starom roku to, čo si z neho odnesie... Tak ako? Čo si odnášate?

 

Aj ja som sa zamýšľala...

Aký vlastne bol ten "starý" rok? Čo priniesol? V čom bol pekný? Čo až také "milé" nebolo?

 

A viete čo?

 

Uplynulý rok bol krásny. Bol krásny aj so svojimi (alebo skôr MOJIMI) "chybami", bol krásny aj so všetkými skúškami a trápeniami, ktoré priniesol. A myslím, že to bolo práve preto, že sa z neho nestratila NÁDEJ...

 

A moja vďaka patrí všetkým, ktorí túto NÁDEJ prinášajú do môjho každodenného života:

ĎAKUJEM predovšetkým BOHU - za to, že mi ešte stále dáva dostatok síl veriť na zázraky a zažívať ich v (ne)všednosti každodenných maličkostí;

ĎAKUJEM mojej mega big RODINKE - za to, že hoci nie je dokonalá, je MOJA a aj keď niekedy s výhradami, predsa len ma jej členovia prijímajú - takú, aká som... za to, že je na Zemi miesto, kde cítim "teplo rodinného kozuba";

ĎAKUJEM mojim úžasným PRIATEĽOM - že ešte stále SÚ... tu, pri mne, nablízku, vždy, keď ich potrebujem, keď neviem, kadiaľ ďalej, keď sa začínam nechávať znechutiť... za to, že mi pripomínajú, ako sa usmieva, keď na to moje ústa kvôli bolesti a smútku zabúdajú... za to, že stoja pri mne, aj keď sa nedarí, keď nemám náladu na srandičky, keď ma zahaľuje smútok... i za to, že mám s kým zažívať ďalšie "roky detstva" - pretože aj keď moje detstvo podľa zákona už dávno skončilo, s nimi ho prežívam naďalej - a sú to práve tie okamihy, keď prežívame trapasy v reštauráciách či na cintoríne, keď robíme anjelov do snehu (priamo pri kostole na námestí, v prvých minútach Nového roku :)), keď vymýšľame originálne darčeky a prekvapenia, keď... sa smejeme na každej maličkosti a veríme, že život je krásny;

ĎAKUJEM DEŤOM - za to, že sú hlavnými sprostredkovateľmi zázrakov, úprimnej radosti a jednoduchosti... za všetky ich prejavy vďačnosti a šťastia - či už počas táborov, dní radosti, koledovania alebo ostatných aktivít s nimi a pre ne;

ĎAKUJEM mojim "SOCIÁLNYM PRÍPADOM" - SPOLUŽIAKOM :) - za motiváciu a podporu v našom spoločnom "boji na trnavskom poli"... za to, že aj keď sa občas cítim ako účastník reality šou, a nie študent vysokej školy, predsa len - aj vďaka vám - nestrácam silu a bojovnosť v našej snahe dobehnúť až do konca;

ĎAKUJEM aj VŠETKÝM OSTATNÝM, ktorí svojou prítomnosťou zasahujú do môjho života a robia ho krajším, bohatším a radostnejším...

 

POKOJNÝ NOVÝ ROK! :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

S kým sa križuje Robert Kaliňák?

Všade inde by už demisia ministra vnútra bola aj zabudnutá a nástupca dávno v úrade.


Už ste čítali?