Eva Cíbiková
Závisť na slovenský spôsob...
O čo sa v tomto štáte oplatí bojovať? V čom by sme nestáli jeden proti druhému a druhý proti tretiemu? V čom by sme si prestali slepo závidieť a začali trochu aj rozmýšľať??
Som človiečik v Božom svete, ktorý nechce osloviť tisíce... Som len maličké stvorenie, ktoré sa túži podeliť o svoje zážitky, dojmy, radosti i starosti :) Zoznam autorových rubrík: Myšlienky všedných dní, Z diania v mojom okolí, Súkromné, Nezaradené
O čo sa v tomto štáte oplatí bojovať? V čom by sme nestáli jeden proti druhému a druhý proti tretiemu? V čom by sme si prestali slepo závidieť a začali trochu aj rozmýšľať??
Už ste si to všimli? Viete, aká téma rozbúri najväčšiu diskusiu? Kedy sa človek najviac "rozvášni"? Jasné - viera/náboženstvo. Viackrát som sa o tom presvedčila...
Túto otázku asi dostane od detí každý dospelý... I ja som dostala...Bol to "všedný" minulotýždňový deň, zrovna sme sa s mojimi prváčikmi vrátili dnu zo školského dvora a zrazu - len tak znenazdania, padla tá Otázka:
Hľa, môj pohľad. Na tých, ktorí sa podujali slúžiť... Karol Wojtyla, Joseph Ratzinger, Jorge Mario Bergoglio. Bl. Ján Pavol II., Benedikt XVI., František I.Traja muži, pápeži, starci, služobníci Najvyššieho. Každý iný - a predsa v mnohom tak podobní...
No hej... Decká to vedia :). Moji veľkí prváci ma tento týždeň prekvapili. A nielen vtipne, ale i vážne. Najskôr René a potom ešte aj Ninka. Ale pekne po poriadku...
Nedávno ma zase raz tie moje školské decká poučili... U nás máme možnosť vybrať si na obed zo štyroch možných jedál. A toť rozhovor dvoch originálnych pri jedálnom lístku, keď si objednávali obed na ďalší deň:
Deti vždy boli, sú a verím, že i budú úžasnou studnicou nápadov. Niekedy nestačím žasnúť nad ich schopnosťou logicky si domýšľať. Ako napríklad minule...
Áno... správne myslíte, keď myslíte, že tým myslím nový rok :). Prišiel - očakávaný, ospevovaný, "šťastný a veselý" nový rok; rok, na ktorý každý hľadí optimisticky, s novými silami a odhodlaniami a s novou nádejou... (čo na tom, že presne takto to bolo aj pred 365 dňami :))
S deckami mávame Dni radosti. Sú to dni, kedy sa stretnú spolu s inými deťmi z okolia a vedúci pre ne pripravia zaujímavý program plný radosti, zábavy, smiechu, tancov a hier... Jeden taký sa konal aj včera v Trenčianskych Tepliciach. Téma znela: "Z rozprávky do rozprávky" a ja som bola Snehulienka...
Aj vám sa to už stalo? Ja už niekoľko rokov brigádujem v istej firme, kde sa stretávam spolu s mnohými ďalšími spolubrigádnikmi. Na mojej poslednej brigáde ma jeden z nich fakt poriadne prekvapil... milo.
Zažili ste už Vianoce v júli? Nie? Ako to? Ja a ďalších 44 ľudí hej... Minulý týždeň :)
V rámci vysokoškolskej praxe som strávila niekoľko popoludní v detskom domove. A čo vám poviem o deťoch - domovákoch? Sú úžasné, milé, neposedné, neposlušné, drzé, s množstvom otázok a otáznikov... ako všetky iné. Ale neveria si... Preto im treba dať šancu a... dôveru!
Nie že by som mala čosi proti relácii Pošta pre teba... ale --- dá sa to aj bez nej :)
Ukázali ste, že na to máte... Škoda, nevyšlo to.
V stredu začal pôst. Čas, keď sa mnohí, najmä veriaci, chcú niečoho zriecť, od niečoho sa postiť... Na znak pokánia. A to celých 40 dní! Veľa? Málo? Záleží asi od toho, čoho sa rozhodnete zriecť...
Ráno vstať, ísť do školy/práce, večer prísť domov, čosi rýchlo porobiť, zapnúť telku... a nič. Takto počkať na víkend, a potom zájsť dakde na didžinu... poriadne sa opiť, "zabaviť"... a nič... V pondelok zase od začiatku: Ráno vstať, ísť do školy/práce.......... To je život???
Články o politike nepíšem... Ale teraz spravím výnimku. Lebo sa už všetci asi zbláznili.